LIBRA VELKÉ BRITÁNIE (2) Bankovky Spojeného království
Bohatou historii britských librových bankovek uzavřeme v tomto čísle, abychom se v příštím vydání mohli věnovat zaniklým librovým systémům.
Ale nepředbíhejme…
Britské bankovky se dočkaly velice záhy indexování. Jako příklad uvádíme jednolibrovou bankovku Pick#363. Bankovka byla vydána jako ND v letech 1928–1948. Důvodem k indexování zmíněné bankovky byla jednak použitá signatura, série bankovky, případně overprint.
Velice zdařilou bankovkou je tzv. soutisk 5 librové bankovky, vydané jako ND (1957-1967; Pick#371) a ND (1961-1963; Pick#372). Tuto bankovku uvádíme především z důvodu dobře patrného portrétu Britannie (vlevo na A) a také barevné diference značící nominální hodnotu vpravo dole na R. Bankovky mají rovněž zcela odlišnou serii.
Celý článek naleznete v časopise Mince a bankovky č. 6/2015.
Coronatus Posonii Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563–1830)
Problematika korunovácií panovníkov v rôznych európskych krajinách patrí medzi zaujímavé témy, ktoré roky fascinujú bádateľov.
Špecifickú skupinu z nich tvoria uhorské korunovácie, ktoré počas dlhého obdobia prešli rôznorodým a zaujímavým vývojom. Pri tejto príležitosti sa vydávala široká škála medailí a žetónov, ktoré mali zachytiť tento významný akt v živote panovníkov. Práve numizmatické pamiatky vydané pri tejto príležitosti sú predmetom uvedeného príspevku a ich jedinečný výber je v súčasnosti prezentovaný na výstave uskutočnenej na Bratislavskom hrade v dňoch 10. júla 2014 až 18. januára 2015. Výstava sa sústreďuje predovšetkým na bratislavské korunovácie, kde sa v rokoch 1563-1830 korunovala väčšina uhorských kráľov a kráľovien.
Problematika bratislavských uhorských korunovácií je veľmi vzrušujúcou témou nielen z numizmatického hľadiska, ale aj z historického pohľadu. Už počiatky výberu Bratislavy ako miesta korunovácie sú opradené zaujímavými udalosťami. Po páde Budína v roku 1541 sa totiž hlavné mesto Uhorského kráľovstva ocitlo v Tureckých rukách a nastal problém výberu nového hlavného mesta. Rozhodnutie nakoniec padlo na Bratislavu, ktorá sa zákonným článkom č. 49 uhorského snemu z roku 1536 stala novým sídlom správy Uhorského kráľovstva. Svoju činnosť sem premiestnila aj Uhorská komora, ďalej tu boli zasadnutia miestodržiteľskej rady a mesto nadobudlo aj kultúrny a hospodársky význam. Preto je logické, že sa pozornosť nového korunovačného miesta upriamila na Bratislavu.
Celý článek naleznete v časopise Mince a bankovky č. 5/2014.
